návšteva bratislavy – nedeľa

s týždenným odstupom, snáď som na nič nezabudol, nič príliš neprifarbil 🙂

Po hrádzi sme sa vrátili späť do mlynskej doliny, Aťa oneskorene utekala na varenie puding párty na novej izbe (pardon :|), my sme sa po odložení výbavy vybrali na gyros a sadnúť si niekam na kus reči. Pár drinkov, pár čajov, hlboké filozofické debaty o vesmíre, živote, a tak vôbec… Radim sa okolo polnoci odpojil, sľúbil som že sa do hidinky pripojím, a okolo pol druhej (?) sme sa s Julom a Peťom taktiež rozišli trochu sa vyspať.

Nad časom odjazdu som sa rozhodoval ěste ráno, nakoniec som vybral Jardu Haška po piatej večer. Kvôli úspore času som chcel nechať veci v úschovni na stanici. Chcel som si pozrieť aspoň pár uličiek starého mesta, Radim navrhol výlet na Kamzík.

Dali sme vedieť zbytku včerajšieho kolieskového týmu, ktorý mal vraj na popoludnie rovnaký plán :), a vybrali sa na do centra vyzdvihnúť Peťa a dať si obed s pivom bez CO2. Vytipované zariadenie malo až do druhej zavreté, skončili sme opäť v Slovak Pube, rýchly obed opäť, halušky, pirohy, strapačky, plnené knedličky (mňam :P).

V dohodnutom čase a po troške reorganizácie (pardon :|, zase) sme na zastávke našli iba Aťu, zbytok už čakal na zastávke Koliba. Po vystúpení krátke predstavenie s miniskuponkou nových slovákov, východniarov, (v Bratislave ich je že by jeden neveril :-D) a výstup lesom ku Kolibe a Kamzíku.

Hore sme ešte chvíľku počkali na Martina a Katku, našli ďalších dvoch Michalovčanov, a čas sme využili po chvíľke presviedčania naváhavé pokukovanie po skupine stromových cestičiek po rôznych prekážkach vo výške asi 3-4 metre nad povrchom, a skupinovú jazdu na letnej bobovej dráhe.

Na Kamzíku, kam je vstup zadarmo, sme si podľa nepísaných pravidiel dali v reštaurácii niečo malého na smäd, obsluhu sa bohužiaľ nepodarilo presvedčiť ze zdarma umyjeme okná ak nás pustia na úzku plošinku na obvode vysielača, za fotoaparátom neprajúce lesklé okná. Výhľad na Slovenskú metropolu bol impozantný, väčšinu toho čo bolo vidieť som bohužial nepoznal.

Dole skupinka chcela pokračovať na prechádzke ku Železnej studienke, ja som s malým doporovodom kvôli postupujúcemu času mieril na vlakovú stanicu. Začiatok dažďa však zmaril plány, a spoločne sme sa vybrali cestičkou dolu na Kramáre. Po polhodinke chôdze k autobusovej zastávke, ďalšom nasávaní okolia i rozhovore o Alchymistovi (ahoj Bobe ;)) sme sa opäť rozdelili, ja a moji traja sprievodcovia smer stanica, zbytok smer, eee, tu pamäť vynecháva, snáď ešte do nejakej prírody, možno Mlynská dolina, každopádne však opačným smerom :(.

S časťou teda rýchly rozchod, na stanicu sme došli s rezervou asi pol hodiny, dokúpiť vodu, noviny, rozlúčiť sa, zase. Aj keď lúčenie väčšinou nevyzerá ako v Esmeralde, túto časť nemám rád :(.

Nasadol som do vlaku, nechávajúc za sebou skvelý víkend so skupinou skvelých ľudí, s ktorými som kedysi trávil veľa času bez toho aby som tušil, že to bude raz nenávratne preč, a zase flashback zo stretnutia o čase, a tak vôbec… Vďaka za Váš čas, za super víkend, (s dovolením trošká citátu) vďaka za Vás…